Nový Južný Wales

Modré Hory - Blue Mountains

Modré hory sa nachádzajú asi 110 km na západ od Sydney a v okolí Sydney sú asi najvacším národným parkom. Za národný park boli vyhlásené v roku 1959 a jeho rozloha je približne 199.000 hektárov. Siahajú do výšky okolo 1000 m. Východiská do parku sú mestecka Katoomb, Springwood a Kazelborg. Zo Sydney sa do Modrých hôr dobre dostanete po dialnici alebo pokial si clovek chce pozriet len Katoombu vlakom (asi 20,- AUD)je to celkom fajn.

Na jeden weekend som sa nechal prehovorit, aby sme sa do Modrých hôr šli pozriet. Požicali sme si Toyotu ani neviem akú, ale hlavne to nebol kombik a museli sme veeelmi dobre poukladat ruksaky do kufra aby sa nám to všetko zmestilo do auta. Navyše najprv som sedel v zadu a hlavou som normálne šúchal o strop!! a cože som to ja za výška 182cm!?. Otrasné. Neznášam malé autá. Inak, cím viac ludí tým lacnejsie vyjde auto - nás bolo 5 :-). Toto nás stalo $160;- na tri dni./od piatku do pondelka/.

Šli sme cez mestecko Katoomba, kde sme prišli okolo obeda. Z neho sme šli hodinu (75 km) do Jenolanu, ktorý je známy svojím jaskynným komplexom tzv. Jenolan Caves. Cestou sme sa párkrat pokochali „nádherným výhľadom na údolia" (celkom ako ten Hrušinský). Raz sme kvôli tomu zastali a šli na istý ranc, aby sme toho videli viac. Približne 100 metrov nižšie nás zbadal rancher a vybral sa za nami aj so psom. Cakali sme že nás vyženie (akoto už u nás býva zvykom). Na milé prekvapenie len povedal "hi mates" (nazdar) a spýtal sa odkial sme a tak. Ked sme povedali, že sa len pozeráme na tú nadheru povedal že kludne, ale že asi kilometer dalej sa dá ešte lepšie:-). Potom si išiel po svojej robote...

Jenolanské jaskyne

Už len vstup do Jenolanu je úchvatný - cez jaskyňu na povrchu. Z niekoľkých jaskýň a ciest sme si vybrali tú najdlhšiu a naneštastie najdrahšiu. Ešte nikdy som nebol v jaskyni za 670,- Sk. Teraz už áno. Ale stálo to zato. Celé to trvalo 2.5 hodiny a jednoducho - bolo to super. U nás by niečo také pre turistov asi nesprístupnili, kedže sa bolo treba štverať miestami po takmer kolmých rebríkoch a uzučkých priechodoch. Všetko však bolo vo výbornom stave, so zábradliami, vybetónovanými chodníkmi a schodami. Naozaj dobre urobené. Sprievodkyna nám tuším spomínala, že tu ľudia na chrbtoch museli doniesť materiál asi 50 000 krát.

Bolo tam zopár takých útvarov aké som ešte nevidel. Akoby skalný zavoj urobený tak, že stekajúca voda po šikmej stene už už chcela odkvapnút, ale celkom neodkvapla a tak vytvorila další asi meter široký a 2 cm hrubý polopriesvitný závoj. Krása. Ludia fotili ako diví. Potom sme ešte vybehli na kopec vedla, pokochali sa dalším nádherným pohladom a odišli sme z Jenolanu prec pozriet nejaké vodopády. Išli sme asi 1 hodinu (bohužial som zabudol ich názov). Cesta sa zmenila na širokú, ale už len prašnú a prechádzala cez pekné lesy. Ked sme za pol hodinu nestretli ani jedno auto zacal som mat zlý pocit pri pomyslení na nedostatok vody a jedla :-) . Videli sme velké klokany, malé klokany a vombata (mrtveho :-( ). Nakoniec sme prišli na miesto, kde bola tabula "Koniec cesty". Normálne tam bol koniec a na konci automat. Nechcel som verit vlastným ociam. Bol na 6 AUD a nebol za parkovanie ale za vstup do parku. Ešte že tak. Nedaleko bola búdka, vedla búdky nádrž s vodou, ktorá sa plnila zo strechy spomínanej budky a teda sa dali umyt ruky a na druhej strane záchody.

Vošli sme do parku a opät som ostal prekvapený. Každý kúsok chodníka udržiavaný a snád i zametaný. Na konci toho chodníka bol výhlad, že by jeden zaplakal od radosti. Obrovské údolia so strmými stenami. Všetko krásne zelené a vonavé. Kdesi vzadu bolo pocut vodopády ku ktorým sme sa neskôr vybrali. Opät chodník, no ten už bol strmý priamo dole s prírodnými schodami . Nakoniec kaskádovité vodopádiky s vodou círou ako zo studne. Vyumýval som sa, ochutnal vodu a bola urcite lepšia ako tá, ktorú som si nabral na záchodoch v Katoombe (ked sa inde nedalo a 2 AUD sa mi vidí stále vela dost za pol litra vody). Celé to oplývalo neskutočnou krásou.

Noc

Potom sme odišli späť smerom na Katoombu a hladali sme nejaký kemp (najlepsie zadarmo). Podla navigácie istého chalana, co tam už raz bol sme odbocili na polnú cestu a šli dole strmou a klukatou cestou. Toyota teda dostala zabrat. Ešte že bola z požicovne. Nakoniec, ale to uz bola tma, sme došli do údolia, kde bol fakt kemp. Bolo tam zopár ľudí, velká lúka a potok s úplne čistou vodou, cez ktorú inak chodili autá, ktoré kempovali na druhej strane :-). My sme to tiež skúsili a Toyotka prešla bez utopenia :-). Rozložili sme stany a ja som sa rozhodol, že spat v nich nebudem, kedže stan bol tak pre troch veľmi sa milujúcich ľudí. My sme boli traja chalani :-) a ja som nehccel platiť za další stan (11 AUD) spal som v aute. Škoda, že naša toyota nebola kombi. Ale dalo sa a asi by som doporučoval požičiavať kombíky.
Ráno sme vstali okolo 8:00 a zistili ze v tej "búdi" tu je nielen záchod, ale aj sprcha s teplou vodou. Potom sme zbadali auto íst dole tým hrozným kopcom asi dvakrát rýchlejšie ako my vecer. Bol to rancer. Doletel, skontroloval záchody, vymenil kôš na odpadky pozdravil a odišiel. My o chvílu tiež. Toyotka to zvládla hore kopcom len tak tak, ale podarilo sa.

Potom sme sa vrátili spät do Katoomby. Hlavnou atrakciou v Katoombe sú obrovské a hlboké skalné útesy. (Inak v budúcnosti aj horská dráha. Už sa teším) Okolo nich je urobený chodník a schody až do údolia. Má to okolo 3000 schodov. Možno 1000 ich je vytesanych do skaly alebo su tam, kde sa nedalo tesat, sú ocelové rebríky. Všetko samozrejme so zábradlím. Nádherné. Problém bol, že sa mi ozvalo moje koleno a tak som nešiel až do údolia. Ostatní šli až dole a odtial sa vyviezli poriadne strmou (asi až 53% stúpanie) lanovkou spät. Je tam ešte jedna ešte jedna atrakcia. Lanovka cez tú najhlbšiu cast údolia. Ludí dovezú doprostred a spät. Podla mna by s nimi mali ešte aj zatriast :-)). Bohužial je cela ta búdka oplotená takže sa z nej nedá skákat , ak by ste náhodou chceli :-). No možno tu casom bude bungee. :-))

Pocasie nám prialo a tá krása údolia sa nedá opísat. (Aspon pre takú romantickú povahu ako som ja). Snád treba podotknút, že hory sú naozaj modré, lebo väcšina stromov sú eukalypty, z ktorých sa vyparuje asi olej a ten pri lámaní svetla vytvára modrý nádych. Potom sme šli už domov, pricom sme sa ešte nedaleko Katoomby zastavili a pozreli dalšie Vodopády. Tie boli ešte viac kaskádovité a koncili samozrejme padaním vody do poriadnej hlbky.

Cesta spät bola podivná, hlavne zo začiatku, lebo bola zápcha a šli sme rýchlostou asi 20 km/h. Potom sa to uvolnilo. Pred dialnicou sme hodili mincu do velkého lievika (aj slepý by sa trafil z troch metrov) 2.20 AUD. Celé nás to vyšlo 70 AUD na osobu.

Brano